Červenec 2012

Kozicky, rozicky z ohrady von!

31. července 2012 v 22:03 | Lucerna |  > Moje obrázky

Nemam rada klaunov. Ci uz si uvedomuju, alebo neuvedomuju svoju bezkonkurecnu blbost.. nemam ich jednoducho rada. No mozno sa najdu aj vynimky, ale momentalne v tomto clanku budem skatulkovat.
Zaciatkom mesiaca som bola prvy krat na obed v McDonald. Co cert nechcel, bol tam klaun. To by bolo este dobre, ale on si vsimol aj nasej skupiny a poveda si ze nas "obveseli" svojim "humorom". Dufam, ze tomu chlapcovi poriadne platia za to co musi robyt.
Nemam jednoducho rada, ked do mna niekto stucha. Tak som netykavka, no a co ma byt? Teda pravdu povediac po varovani sa mojho ramena ledva dotkol. Keby do mna stuchol ako do kamosky dostal by po paprci.
Rozhovor skoncil nejak takto:
"Uz sa ma neopovazuj dotknut."
"A co? vytiahnes potom na mna sekeru?"
"Nie, motorovu pilu s kabelky"
"No teda! Ty asi kazdy den teda zabijes jedneho kauna, co?
"Nie, ale uvazujem nad tym.."

Vlastne som len chcela sa opitat, preco si maluju, tak debilne tvar? Ved cervena je agresivna farba.. a deti sa ich boja.
Bez vynimky, kazde dieta pod cca 6rokov ku ktoremu sa priblizil zacalo plakat. Kebyze nemam obranny reflex pri ktorom mi stupne tlak, tak by mi mozno bolo tiez do placu!
Okolo ust mal naflakanu cervenu farbu a vypadal ako keby prave uz nejake to male dieta zjedol.

Obrany reflex..

Je to reakcia, ktoru sa podarilo vyvolat panu Rulcovi u vädsiny blogerov. Netrvdim, ze je klaun a ani ta dievcina. Ci uz je skutocna, alebo fiktivna a niekto sa vazne dobre zabava...
Dokonca sa objavila nova rychlo siriaca choroba. Musim sa priznat, ze som na sebe spozorovala jej priznaky.
Vola sa biondifobie a podrobnosti o nej najdete TU.
Uz zacala dokonca aj mutovat!! Podrobnosti o tom najdete zas TU.

Pan Rulc je genius. Alebo to poviem, tak ako by to povedal Lair - "Je to bud genius, alebo neskutocne stastlivy blazon". I ked ja sa asi skor priklanam k tomu prvemu.
No len posudte.
Musel vediet ako budu blogeri reagovat. Ak chcel prebudit blogerov malym skandalom, tak sa mu to genialne podarilo! Kebyze nie a chcel sa len zviditelnit, alebo pobavit.. tiez sa mu to podarilo.
Blog ozil a nikde nic ine skoro nepocut len o Bliondy. Ohromujuce.
Nez uz je to akokolvek Rulc je typek, ktory sa vie fakt zabavit a ma guraz. Ci uz si ju planoval v AK nechat ako maleho plysoveho zajacika vo vytrinke, alebo ju mal len na uputavku.
Neospravedlnujem ho, ale ma moj obdiv, ved trafil presne do stredu. Bingo. Blog.cz je hore nohami !
A kolko dobrych a humornych clankov stoho vzislo..
Ak je ta blogerka naozaj skutocna holcina, ktora bloguje pre radost, alebo uz cokolvek ine.. Tak ju aj lutujem. Chuda myslela si, ze ked ju zobrali do AK, tak preto ze je dobra. Nie preto aby bola navnada. Aby bola klaun..
Je to voci nej trochu tvrdy zart.. ale snad sa dievcatko pouci. Zivot je tvrda zalezitost. Navyse vypada dost odolne, ked este nezrusila blog :)).

A my ostatny mame aspon jednu istotu. Pan Rulc ma zmysel pre humor. I ked svojsky..

A ja? No, ja krutim nad tym celm hlavou, snazim sa ignorovat priznaky biondifobie :).


Kedze to vypada tak, ze pre velku nastevnost a aj zaradenie do AK staci usmev, a ukazat kozicky.. Tak som si povedala, ze sa pridam.
Kozicky rozicky z ohrady von! Usmev !



Pravdepodobne to mal byt dekolt... tak ok, dalsi pokus!




PS: a ludia, budte taky laskavy.. aj ja chcem cez sto komentov :D. Kludne sama kritika :).

Šeříková

26. července 2012 v 20:04 | Lucerna |  > Farby Blogov

- Blog sa venuje Poézii. Jeho autorka píše básne popretkávané lúčmi fantázie, úsmevov a vedšinou aj s jemnou prichuťou optimismu.


O blogerke. Aká je - jedným slovom označiť moje pocity s nej.
- Víla


--------------------------------------

1. Povedz mi niečo o svojom blogu, čo ťa viedlo k nápadu si ho založiť. Prečo práve názov Seříková víla ?

Cítím se samotná mezi bytostmi, které se mi každý den dívají do očí. Toužím alespoň přes blogová království fantazie obejmout schouleného človíčka, usušit slzy bolavé dušičce nebo pozorovat déšť úsměvů.
Šeříková barva se odráží v mojí srdeční komnatě, ve slovech, pohledech, vydechnutí, pláči, smíchu.. Umí se vznášet a zrcadlit se ve vodě, je omamná, avšak pomíjí. Stejně jako něco uvnitř mě.. :)


2. Máš nejaké motto, ktorým sa riadiš v živote.. ?

"Poslouchej srdce." - tyhle dvě kouzelná slova shrnují veškeré pocity, emoce, věty, kterými se nechám proplétat :)


3. Tvoje vyjadrovanie sa nedá nazvať inak ako poetické :). Máš svojho obľúbeného básnika, knižku ?

Jé, tak to moc děkuji. Oblíbeného básníka? Blogerské bytůstky, Miroslava Hrabicu ( - veršuje citáty), K.H. Máchu :)
Teď nevím, zda myslíš knížku s básněmi nebo království nového příběhu. Žádné veršované dílo mi nepřirostlo k srdci, ale knížek plných polibků múzy ano. Třeba Narnie od Lewise, Tolkienův Pán prstenů, romantická Křídla Apryline Pikeové... Žádná ovšem nekvete skrze můj život jako Duše Stromů Marušky Brožové.


Ďakujem Šeříkové za rozhovor :). Jej obrázok odomňa sa volá - Vôňa rána .


Nezakazujte si smiech

21. července 2012 v 22:57 | Lucerna |  > Moje úvahy

V dnesnom svete je optimismu malo. Ludia su smutny, zatrpknuty a maju strach. Nevravim, ze nie su k tomu dokonale premyslenov hrou "majitelov" sveta prinuteny. Su.
No zivot je len jeden. My sa rozhodujeme. Ano, vzdy mame sa s coho rozhodnut, aj keby to len bolo to co si dame na ranajky.
Rozhodujeme sa, ci obdarujeme niekho pozdravom, usmevom, pomocou. Radostou a smiechom. Ved uz len to, ze je pekny den a vy ste zdravi je hodno radosti.
Chory trpko prikyvnu. Ale aj to, ze ste sice chory, ale ste TU je hodno radosti. Dokazete sa usmiat, porozpravat z blizkymi a priatelmi. Aj z neznamym, ktoremu napriek tazkej situaci podarujete kus svetleho dna. Uz len to zivot cini krasnym. Robyte lepsi svet a o tom vlastne zivot je. Ved vela zdravych ludi tu zajtra nebude, ale vy este ano.

Optimismus je vlastne nadej v lepsi zivot.
Je to cas, ked si uvedomime, ze stastie nie je situacia, ale rozhodnutie. Mozeme mat cely svet, ale stastny byt nemusime.. Ide o to dovolit si byt stastnymi. Zdravy optimismus.
Ono to chce, asi pozriet co obsahuje nas zivot bez servitky a aky asi bude v buducnu. Plus minus. Potom sa stym vyrovnat, zamerat sa na to co mozememe mat a byt stastny. Vazit si seba aj druhych. Ved sme jeden na druheho prepojeny. Najstastnejsich okamihoch vzdy vystupuje este niekto. Jej/jeho/ich smiech, slova, gesta, zazitky..
Treba sa snazit dosiahnut ciele, ktore su dosazitelne. Aj nechat miesto pre ciele malo pravdepodobne a nezatracovat ich. Dat ich do supliku z nadpisom "teba si raz vytiahnem, ak sa ni to podari". To je ten tichy neskodny optimismus, ktory sa vyplati viac, ako ked to hned zavrhneme. Potom naozaj nebudete mat nic.
Viac odvahy chce optimismus, ako pesimizmus. Verte mi.
Nebyt zas prehnane blaznivy optimista, aj ked urcite budete vtedy stastny ako blsky. Vsak aj najzranitelnejsi, vtedy vznikaju najhlbsie boliestky. Pretoze ich necakame, takze tazsie sa stym vyrovname.
Nebyt zas prehnane zatrpkly pesimisti. Zivot je potom, ako ked cezen prehodite cierny samet. Ak sa to naozaj prezene, tak dokonca nepriehladnu deku. Tazku. Ved svet je krasny, tak treba otvorit oci a vnimat vsetko co ponuka.


Ja som napr. v supliku mala zaradeneho psa a hla mazlik je u mna :-). Chcela som ilustrovat a vdaka nedoklubku sa to podarilo... este mat vystavu obrazov a vydat nejake knihy. Raz. To su tie suplikove, ktore sa mozu a nemusia splnit :D.

Aj ked sa u mna casto prejavy pesimista a cynik, je vo mne kus optimistu :). Je to tak pol na pol a zalezi od situacie, co sa prejavi. Preto o sebe tvrdim, ze so realista balancujuci medzi optimismom a pesimizmom :D.
Prejavu je sa u mna zvlastny jav. Ked je niekto blaznivy optimista, ihned sa okolo mna vytvori vrstva pesimizmu. Teda ak nie je vazne nebezpecne nakazlivy :). Ak sa stretnem zo zatvrdlym, alebo smutnym pesimistom, tak ihned mu ponukam davku zo svojho optimismu. Snazim sa vyrovnat vahy aby to vydel objektivne. Samozrejme len ak o to stoji.

Vedoma si vlastnych chyb sa snazim menit a poucit z kazdeho potknutia zivotom, veriac ze to ma zmysel. Veriac, ze prave ja dokazem vycarit usmev na tvary cloveku, ktory by inak mal chmurny den. To ma roby stastnou. To mi dobija optimismus, ktory obcas unika trhlinou, ktorou sposoboli rany tohto sveta. Pesimizmus dobijat nepotrebujem :)). Ten to zvladne sam.

Je krasny den. Prsi a mi mozeme ostat v nutri a odpocivat. Mozno vezmeme do ruk davno odlozenu knihu, alebo zavolame kamaratke. Rodine. Je krasny den. Rozhdola som sa, ze taky bude. Teply bylinkovy caj a trochu cokolady, to len prijemne potrvdzuju :)).

Usmejte sa, ved usmev vam tak pristane! :)





Navsteva svokrovcov

20. července 2012 v 12:48 | Lucerna |  > Prezime vcerajsok

Ano, ty co poznate poviedky z mojej zbierky "Prezime vcerajsok", urcite spokojne na konci prikyvnete, ze ste nieco take ocakavali :). Nevadi, uzite si citanie :)


Navsteva svokrovcov

Zavonil budik. Zneskodnil ho mnohymi rokmi nacvicenym hmatom. Prevalil sa na druhu stranu a neochotne zacal uvazovat, ci by bolo naozaj vhodne vstat. Do jeho uvazovania, sa zamiesalo otvorenie dvery bez akejkolvek predsteranej tichosti. Neochotne sa prevalil na chrbat a pootvoril jedno oko. V dverach stala manzelka z uterakom na hlave.
- No tak rychlo stavat! Autobus ide o necelu hodinu.
Ani sa nepohol.
- Ak prideme dnes zas neskoro na nastevu k mojim rodicom, slubim ju aj na dalsiu nedelu! To zaucinkovalo.
- Ved dobre.....
Vstal nahadzal na seba oblecenie, ktore mu prichystala. Po zaviazani kravaty nahol hlavu na lavu stranu a zdvihol hore ruku v ktorej drzal jej spodny koniec. Chvilu si len tak uzival ten srdce drasajuci smutny okamih. Za dverami zapocul kroky. Rychlo pustil kravatu, narovnal sa a uhladil vlasi.
Kroky vsak utichli. Nikto nevosiel.
- Zlato?
Nikto mu vsak neodpovedal. Opatrne otvoril dvere a ihned ho oslnilo jasne svetlo. Vytackal sa snich, ocitol sa na zahrade pred domom. Stotinu sekundy mu tato zvlastnost zamestnavala mysel. Potom, ale zbadal pred sebou taborove ohne. Okolo nich sedeli postavy. Boli to elfovia.
To by ho este tak nevyviedlo z rovnovahy, ako to ze kempovali na jeho krasnom travniku! Asi si neuvedomuju co to dalo drinu ho dostat do - uz minulej podoby.
Chcelo sa mu kricat, co ste to spravili ?! Zmiznite ! ale vyslo sneho len :
- Chrrrrhrrrr.
To stacilo aby zaujal ich pozornost. Nabral odvahu. Oslovil ich vyronanym hlasom. Aspon on ho zan pokladal a v danom akamihu by sa to snad z prizmurenymi ocami (jednoznacne z obidvoma) dalo tak nazvat. Dostali jasny pokyn.
- Zmiznite stoho travnika, inak z vas urobym elfske safalatky !
Napriek miernosti a priatelkosti danej vety, elfov to moc nenatchlo. Povyskakovali zo svojich miest, schytili luky a dost hrozivo na neho zazerali.
On vsak napriek tomu, ze v rode nemal ziadnych hrabrych predkov, nabral odvahu a dvojstonost aby dodal.
- Ste na cudzom pozemku.. ale co, uzite si to.. ved sa vlastne nic nestalo, da si niekto limonadu?
Ani tato veta vsak nezaucinkovala podla jeho priania.. podla toho ako sa tvarili ziadno. Zrazu z cista jasna sa knemu z pomedzi elfov zacali predierat velky gepardi. Nie priam z mierumilovnym kukucom.
Obratil sa, ze radsej pojde do domu, ale tam vlastne uz ziadny dom nebol! Vsade len trava, elfovia a zjavne vyhladovany, ci aspon dost podrazdeni gepardi.
- Zlatko naskoc!
Znova sa otocil. Vedla neho stala jeho zena z metlov v ruke a aj ked sa mu to zdalo nanajvys obsurdne postavila sa nad tyc. Vzniesli sa do vzduchu..
CRRRRN.
Cely prepoteny nahmatal budik.
Otvoril oci a rozhliadal sa po miestnosti aby sa presvedcil, ze to vsetko bol jeden hrozny sen. Ked sa uistil, ze je doma a vsetko je tak ako ma, vydychol si. Bol to len sen.. Zavrel oci a s uspokojenim pocuval tikot hodin.
Napokon sa otocil k miestu, kde spava jeho manzelka. Ona tam, ale nebola. Asi je na case vstavat.. mohol by si vsak este chvilinku polezat..
Vtom sa dost hlucne otvorenili dvere. V dverach uvidel manzelku s uterakom na hlave (snad rovnako ako v tom sne!!). Jedine co ho ukludnovalo bolo to, ze v sne nedrzala v ruke fen, ako prave teraz.. aspon si mysli.
- Rychlo vstavaj, autobus ide uz o hodinu.
Vyvalil na nu oci a ani sa nepohol
- Slubili sme nastevu mojim rodicom pametas? Zas si zabudol. Ak nepojdes, tak pojdem sama, ale na buducu nedelu sa uz nevykrutis..!
- Ano, ja uz idem.
Povedal ticho a dalej na nu hladel ako na zjavenie.
- V poriadku..
Dodala ticho, nechapajuc co sa deje a chcela zavriet dvere, ked vykrikol.
- Nie nezatvaraj, nechaj otvorene!!
- Dobre..
S pohladom toto mi budes muset neskor vysvetlit sa ponahlala prec. Az ked zapocul hukot fenu sa naozaj ukludnil.
Nakoniec z tazka pocutelne zasepkal, ako keby manzelka nacuvala vo vedlajsej izbe.
- Tie nastevi svokrovcov mi naozaj nerobia dobre..

KoNiec

Pche

17. července 2012 v 19:25 | Lucerna |  > Moje myšlienky

Ja nechapem, preco sa vzrusujem. Vazne. Asi zo mna bude za chvilu cistokrvny flegmatik.
Ked po clanku, kde poukazem na to ze deti ucia kradnut dospely, tak dostanem este vynadane. Ved islo o princip, co som v clanku aj napisala. Uz sa nebudem ani len trosinku cudovat nad tym, ze ked si clovek niekde necha bicykel za pet minut tam nie je.. ze ekonomika, europa ide do prdele.. ze poslanci kradnu. Ved co na tom zalezi.
Tak ja lietam ako debil aby som mala peknu zahradu, postarala sa o babku, spravne vychovavala psa, zohnala si novu pracu a pritom myslela aj na blizkych, priatelov... a vlastne vsetko je spatne.
Mozno to je pocasim. A aj tym, ze som znechutena.
Tak dobre nez si kradnu. Ok. Nez sa hadzu o zem. Mne je jedno.
Len by ma zaujmalo co mudre by povedali, keby som nemala cirou nahodou zavreneho Skya. Ved sa mohlo stat nestastie. Sky velmi spolocensku, hyperaktivnu a salavu povahu. Staci ak by ho zlaklo, ked on sa bude chcet snim hrat a potom bude na vine samozrejme on, ze?
Pche.

Neni nic krajsie ako po ubehanom dni po uradoch a v domacnosti, sa snazit vysvetlit a vyriesit nieco, co vlastne sa ani neda. Ved kazdy ma pravo na svoj nazor.
Idem radsej von zo Sky. Dam asi okolo tabulky pozor pes cervenu stusku.
Hmm.


Ked deti kradnu

10. července 2012 v 21:52 | Lucerna |  > Moje básne

Bola som svedkom ako dochotkyna nechala dieta, nez ide kradnut do zahrady.
Kvet.. ved na jednom kvete nezalezi. Nie. Nie? Vsak zalezi na tom, ze po vahani ide a.. a kradne. Potajomky polahucky kradne z cudzej zahrady. Je mu blbe sa opitat, ale uz nie ukradnut. Ved by som mu ju dala!!! Tu najkrajsiu!
Nie to neurobi a cim to je? Dostava sa im jednoznazneho prikladu od dospelych. Deti sa ucia rychlo. Hlavne to zle. Potom je vsetkym luto, ked im nieco zmizne. Oni vsak sami vo vychove idu podla zasady "deti moje nekradnite, co vidite uchmatnite".
Mladeze aj deti je dost a kazdy ukazuje prstom. Len aby sa nezlomil ten prst pod zatazou toho, ze vedsinu vsetkeho maju na svedomi - zrely a mudry dospely.
Je to ako pri politike a divadle.. tiene za oponou uz malo kto vnima.

A preto vas prosim :
Nedovolte a hlavne NEUCTE deti kradnut !



Ked deti kradnu

"Ja vam tam preto nepolezem"
Vravi dochotkyna dievcatku
Nez samo si do cudzej zahrady vleze
jasne a bez zabran kaze mu

Sledujem to z okna
stupa mi tlak k mesiacu
Hnev na pani, ci dieta?
Ucia sa kradnut, bez nadeje na zaplatu

Preco nepride si vypitat?
Poslucha dieta, bere a odchadza
Preco taky smutny priklad musi mat?
Vine je? Nie, hriech od inakial pochadza

Dospely kaze synovi
chod a otrhni si cudzi plod
a uz nik nie je na blizku
kto povie mu "ale ved tam je plot!"

"Dospely" sa nacahuje cez plot
Trha, podava nesmelej mladezi
a ja sa pitam vas ctihodny :
Ake poucenie pre petnastu to moze byt?

Kradnu, nadavaju a klamu
Od koho maju len tuto nakazu :-O
Ked v televizii klamstva a zlobi plnej
dostava sa im toho najhorsieho ukazu

Mame strach z vlastnej viny,
z vlastneho prikazu?
Ked mlady plny arogancie a smiechu
posluchju prave naseho prikladu

Dospely, ci stary,
mudry, alebo zo sedinou..
Horzhorcene su davi
Ucia a kazne pletu "to je ich vinou!" ??

Vine dieta, mladez !?
Ano ak moze byt vina mat otca..
Rodica, ktory nadava, kradne
a bezabrany uci to potomka

Nie, nie, ani to neskusajte
Hovorit kazne a krcit pri tom obocie
To ich ucime mi sami!
Tak primajte, jecte slatke ovocie!



Bohactvo a chudoba

9. července 2012 v 11:27 | FB : Pohlazení duše |  Zaujmavosti

Otec jednej veľmi bohatej rodiny zobral raz svojho syna na vidiek s úmyslom ukázať mu, v akej biede niektorí ľudia žijú. Pár dní a nocí strávili na istom malom hospodárstve, ktoré vlastnila pomerne chudobná rodina. Keď sa vracali domov, otec sa syna pýta, ako sa mu výlet páčil.
"To bolo úžasné, ocko!"
"Videl si v akej biede tí ľudia žijú?", hovorí otec.
"Videl."
"Tak mi povedz, čomu si sa na tomto výlete naučil?"
A syn mu nato odvetil:
"Videl som, že my máme jedného psa a oni štyroch. My máme bazén do polovice záhrady a oni potok, čo nikde nekončí. My sme si kúpili do záhrady lampáše a im v noci svietia hviezdy. Naša veranda siaha až po prednú záhradku a im patrí celý horizont. My žijeme na malom pozemku a oni majú polia, ktorým nedovidíš konca. My máme sluhov, čo nás obsluhujú, ale oni slúžia druhým. My si svoje potraviny kupujeme, kým oni si pestujú svoje vlastné. Náš pozemok je obohnaný ochranným múrom; ich chránia priatelia."
Otca to načisto umlčalo.

A nakoniec syn dodal:
"Ocko, ďakujem ti, že si mi ukázal, aký sme biedni."

Sky sa predstavuje

6. července 2012 v 20:39 | Lucerna |  > Sky

Chcela som pobehat po nete, ale uvedomila som si, ze uz je na case predstavit vam Skya. Zajtra totiz urcite nebudem mat az do vecera zastavenia a pozajtra tiez by mi to asi nevyslo..
Dost ma mrzi, ze som koli mnohym veciam, ktore sa stale vlecu, alebo necakane vynaraju nestihla sutaz New Weird. Skoda. Poviedka teda poputuje, ked bude cas sem na blog. No skoro to necakajte.

A teraz ku Skyovi. Neviem ako by som vlastne zacala :). Je... je to male hnevadlo :D. Nj, ale je moje :).

Je to cierny labrador, momentalne ma cca 10 tyzdnov. Priznam sa, ze zaciatky boli krute. Neviem uz kto sa ma to spital..
"No co ako sa citis, ked sa ti splnil sen?"
"Dobre, ale bol to kruty sen.."
Nepochopte to zle, nebanujem ze ho mam :)). Len som vlastne plne nevedela do coho idem. To sa v knizkach o psikoch, vycviku nedocitate.. este ked som na to sama a mam aj vela inej roboty je to vystavujuce. Na zaciatku som si prezila aj stavy zufalstva a presvedcenia, ze ho nezvladam a dam ho prec. Stale kusal, nelizkal, robil bordel, neposluchal atd.
Skoro stavat, neskoro spat nepoznajuc sviatok. A ja mam pritom spanok rada..
Uz sa to, ale da. Vie urcite pokyny, dokonca sa vie pitat von aj ked s trucu obcas mi a to podotknem SCHVALNE uroby kaluzu aj v izbe. VIe kde ma piesocek (aj vonku), ale ked som v izbe neni tak preco by mal ze? A to mu uz chvilu, tak pekne slo..
Je to ako s malym dietatom, ked uz si myslite ze je OK, tak sa vynori iny problem. S kocurom sa napriklad nemaju radi. Sky ho vsak provokuje a uz aj steka, ten stary chudacisko chytil uz na neho alergiu.

Hmm, vlastne takto som zacat nechcela. No, tak znova. Sky.. je velmi sikovny chlapec. Konecne! :D
Na dlksej prechacke co sme mali vcera ma prekvapil skoro bezchybnym spravanim. Skusala som ho mat bez voditka cez kusok dediny a na skoro polnej neprefektovanej ceste. Vie kde ma pana a aj posluchat. Je to male zlaticko :). Uz, ked sme isli naposledy do mesta k veterinarovi som si vsimla, ze predsa len niekolko tyzdnova drina priniesla ovocie.
A aj uz pekne pocka kym mu dam papanie. Ziadne vyrhanie sa v pred. Sadnut vie na jednotku a ked potrebujem je to moje zahrane heslo :D.
Este stale obcas ide zubkami, ale uz je to vazne pomalu. Topanky nekuse, to som ho odnaucievala medzi prvym. Kazdeho by najradsej vylizal od hlavy po pety a nechal sa vyskrobkat po brusku. Je rozumny, bytstry a tvrdohlavy.. ze by cela ja? :D
Aportovanie mu zatial moc nejde. Malokedy sa so mnou o lopticku a podbne veci podeli :D. Jeho postoj jasne hovori moje! :D
Uz sa tesim ked vyrastie a budeme chodit na dlksie prechacky aj tury, alebo behavat.




Napriek tomu, ze uz ho mam 4 tyzdne az vcera vznikli prve spolocne fotky mna a Skya. Jednu som upravila do neonu aby ste videli ako nam to spolu pristane :P.