Únor 2011

Zlate struny

27. února 2011 v 16:44 | Lucerna |  > Moje obrázky

Ani nástroj s najľubeznejším zvukom, vysadený perlami a zo zlatými strunami, nikdy nenahradí krásu vtáčieho spevu. (Lucerna)

Perokrezba z jedneho z mojich cmarzositov. Akosi ma pobolieva chrbat a nemam naladu na nic a vsak nechcela som vas nechat dlho bez mojej pritomnosti :D. Zaite by ste boli smutny, ze tu dlho nie som .. :P
Je to elfske dieta, ktore dava prednost vtaciemu spevu pred melodiou lutny. Musim este podotknut, ze kresba deti mi akosi moc nejde, neviem cim to je :D ale pracujem na tom :)).


Ohnivy tanec

17. února 2011 v 14:17 | ja a nikto iny |  > Moje obrázky

 Planovala som toto cerstvo dokoncene dielko zverejnit neskor, ale uz som to nevydrzala :D. Mam velku radost, ze napriek tomu ze som po akrylu siahla po prvy krat tak to neni az taka machlanina ako som sa obavala. Pravdaze par chyb ma trosku mrzi, ale to aj tak nenarusilo moje nadsenie :DD.
 Obrazok je v skutocnosti dost maly - 27,5 a 16,5 cm. Z prekvapenim som zistila, pravdaze aj ked som to tak trochu ocakavala.. ze platno ten akryl v neuveritolnom mnoztve pozere a ze ak chcem miesat farby musim to urobit popredu, pretoze na platne je to skoro nemozne. Teda aspon mne to neslo :).
 Po odporuceni blogerky Vysmátej som si pozrela film Cierna labut. O filme len tolko - zaujmavy a chuda hlavna hrdinka, bolo to na nu evidentne privela. Po nom sa mi vsak zachcelo kreslit a tak ako to ja viem zobrala som najskor do ruky pero. Po desiatich min. cmarania na to pozeram  a vravim si ze to by som mohla skusit aj tym akrylom x).
 Tak vznikol obraz, je to biela labut (baletka) premienajuca sa na ciernu.., podla coho ma aj nazov - Ohnivy tanec.


LabutieJazero

Ohnivy tanec


Pokial kreslite akrylom, tak akekolvek rady a aj pripadnu kritiku uvitam.

Daruj mi hviezdy

16. února 2011 v 15:58 | Lucerna |  > Moje básne

 Dnes tu mám pre vás krátku básničku a aj ilustraciu knej. Obrázok je kreslený perom a suchým pastelom.
 Niekto lásku prežíva, druhý zas na ňu spomína.. Sú však aj taký, ktorý nemali to štaštia ju zažiť a ty o nej ešte len snívajú, tak snívajme chviličku.. :)



Daruj mi hviezdy


Daruj mi dnes hviezdy
ja darujem ti šťastný smiech
Než mi svietia aj keď so mnou nie si
a nikdy už nepýtaj ich späť

Daruj mi zajtra oceán
ja dám ti hravú dúhu z jeho hladiny
Lúče zo snov so mnou pozbieraj
tie lúče čo prinášajú sladké vidiny

Nakreslím na oblohu draky
ty prikreslíš tu dúhu nad nimi
Spoločným smerom uprieme zraky
bude to skutočné, ani sen ani vidiny

Naučíme sa postupne milovať
vzájomné chyby aj vrásky
Len s tebou chcem zostarnúť aj zomrieť
tak už sa ozvi a daruj mi hviezdy


Dar

Zmysel zivota - vcera, dnes a zajtra

13. února 2011 v 20:36 | ja a nikto iny |  > Moje úvahy

 Nuz citala som o tom, ze je to tazka tema.. Ano priznam sa ze to ma hlavne dostrkalo ktomu aby som nieco povedala x).
 Na uvod poviem, ze podla mna zalezi na tom ci ta osoba ma vtom jasno. Zaver jeho uvahy, myslenky odzrkadluje jeho sameho :). Asi preto.. nie, preto! sa nazory casto lisia. Poznate to - co clovek to nazor.

 Preco ten nadpis? Zmysel zivota sa moze casto menit,  u niektorych ludi teda urcite. Poznate to, co clovek to.. a kaslat na to to uz som pisala :)).
 Nuz skratka - Vcera - bol pre nas zmyslo zivota dajme tomu vlacik, vysnivana panenka, ci macik.. pritiahnute za vlasi ja viem ale je to uz daky rok co som bola male dieta.
 Dnes - to moze byt  dajme tomu skola, praca, rodina a ty ktorych milujeme, slava, peniaze a vselico ine. Ano je to tak, pre kazdu vymenovanu vec uz bolo vykonanych dost samovrazd. Ked to nahle stratili, ci uz z emocialneho nahleho popudu alebo premyslene vykonali uz mnohy ludia cestu tam od kial sa este nik zivy nevratil. Odpustite mi ten sarkazmus, ak sa da.
 Zajtra - to moze byt pravdaze tiez.. skola, dom, deti ci peniaze? Kazdy to ma inak a ako vravim casom sa to moze menit.
Hm, ked tak nad tym rozmyslam, nemalo by..
Pretoze by to malo mat pevny zaklad a ostatne by mali byt ako vetvy a vetvicky na strome. Napriklad takov vetvickov moze byt aj urcita zaluba. Ak vsak o nu prideme, nemali by sme zrazu uschnut ako zlomene steblo travy. Ja by som sa tazko vyrovnala stym, ak by som nemohla kreslit.. ale nejak by som to prezila.
 Ako pevny zaklad by nemolo byt zasad strom, postav dom, najdi si druha a majte deti.. (ani zrat a byt zozrany, ako som citala na jednom blogu a skoro mi vypadli oci z jamiek). To maju aj zvieratka a sice im to tak funguje ale.. ale.. Pysime sa predsa vysim intelektom. No rychlo sa moze stat, ze to nebude dosiahnutelne, to vsak neznamena ze nam nebo spadne na hlavu.
 Pretoze po druhy krat, podla mna neznicitelny zmysel zivota vzdy bol a bude laska.. Je to moj osobny nazor podotykam. Laska k blizkym, priatelom/vi, detom, surodencom, jednoducho k ostatnym ludom..  Aj urcitym sposobom k svetu okolo nas, je totiz tazke byt tam kde to nemame radi. Aj ja som si casom urcitym sposobom oblubila prostredie v praci a aj jeho kolektiv aj ked.. nj aj ked nechame stranov :).
 Chcem len povedat, ze kto vie mat rad, ma o radost a zmysel zivota ktory mu nik nevezme postarane :).
 Kto nie tapa, lebo zivot bez lasky nahradeny inou vecou, ci dokonca samolaskou je chaba naplast. Naplast casom odpadava, osucha sa. Dnes ju mame a zajtra o nu mozeme lahko prist.
 Ziadny zmysel zivota? Naozaj? To snad nie je pravda.. ako to ze ten co to povie este vobec zije.. zahady vesmiru su nekonecne :-O. A ak je to nasledok,  tak nie toho ze nas nemiluju.., ale tym ze mi nemilujeme.



 A co ja ako na tom som? Pssst, to vas nemusi zaujmat, ale predsa zamyslim sa. Do kelu dnes mi to, ale pomaly ide asi mi zhrdzaveli dake sroby xD. Ok tak napisem par viet, pre tych co to zaujma.
 Moj zmysel zivota je vela veci, vela hrubsich a tensich konarikov. Napr. zit tak aby som urobila svet aspon o nieco jasnejsim, zit slusne, neublizovat - naopak pomahat, rozsievat okolo seba radost a smiech.
Nuz a par malych konarikov, kto sem chodi pozna.. :D kreslenie co patry neodmyslitelne k mojej osobnosti, snenie :), rodina a kamarti (ratam aj tych blogovych, rychlo navyknem na dobrych ludi), hviezdy.. ci vychod slnka, zit krasnymi okamzikmi.
Nebudem vas uz trapit a ukoncim to tym, ze este podtknem :
 Drahy moji citatelia, kamarati zite pre dnesok! Nezabudajte na vcerajsok, na zajtrajsiok.. ale zite pre okamziky! Lebo kto vie, mozno to bude posledny smiech, ktory zaznie z ust vami milovanej osoby ci z vasich, mojich..
Kedy je najlepsi den z niecim zacat, najst novy "konarik"? No samozrejme ze dnes :)




PS: Este prezradim, ze ked som si pozerala kolko chyb som zas urobila a aj ich zbadam... tak som rychlo opravila neublizovat z povodneho neoblizovat :DD. Jj no vlastne suhlasim aj stym neoblizovanim.... hold dievcata a chlapci, ziadne oblizovanie! Myslite na chygienu!! xD

Nevera

9. února 2011 v 18:04 | ja a nikto iny |  > Prezime vcerajsok


 Prvé čo zbadal po príchode domov, boli pohodené topánky a spadnutý kabát na zemi. Bolo to zvláštne, pretože žena si vždy dala záležať na typ-top poriadku. Hrdlo mu stiahlo a na chrbte pocítil zimomriavky. Pomaly a hlavne potichu kráčal bytom.
 Začul zo spálne šramot. Pevnejšie zovrel v rukách mokrý dáždnik, ktorý ešte stále držal od vtedy čo sa vrátil domov a priložil ucho k dverám.

- Ty môj miláčik, ty moje zlatíčko daj mi pusinku. Nebooj, Peťo na obed domov nechodí.. takže zatiaľ máme chvíľku pre seba. Vieš že som sa hneď do teba zamilovala, ako mi ťa kámoška predstavila?

 To už nevydržal a vtrhol do izby.
Ostal však zarazene stáť z dáždnikom vysoko zdvihnutým nad hlavu. Manželka z naširoko otvorenými očami pozerala raz na dažnik, raz na manžela.
 Napokon sa neveriacky, až z obavou opýtala.

- Drahý a ty tu čo robíš?? Prečo nie si v práci, dúfam že sa ti niečo nestalo.

- Nie som v poriadku, ja som si len myslel.......

- čo?

 Pozrel na vedľajšiu postel a jednou rokou podopierajúc sa o dáždnik, druhov ukazujúc na ňu sa spýtal.

- Čo tu robí?

 Manželka, nežne zaklipkala očami ako to vedia len ženy.. a sladkým hlasom predniesla.

- Ach, nehnevaj sa, ja viem, že sa budeš hnevať..

- Nebudem, radšej mi odpovedz na otázku.

- Volá sa Edur a chudáčik nemá kam isť.. však si ho môžem nechať..? .. môžem..? Prečo sa smeješ?

- Tak dobre, dostala si ma. Nechaj si ho, budu tu však vládnuť prísne pravidlá. Nikdy, ale nikdy ho už nechcem vidieť ležať v mojej posteli!

- Samozrejme, dobre, ty si zlatíčko !!!

 Zobrala šteniatko do náručia, zdvihla ho zároveň tváre a dala mu pusinku na čumáčik.

- No vidíš Edurko a svokra vravela, že nikdy nebude súhlasiť ............!


KoNieC

Hlada sa meno - dakujem vsetkym, uz je Najdene :)

4. února 2011 v 22:02 | ja a nikto iny |  > Moje obrázky

 Dnes som nakreslila obrazok a hladam preneho meno. Napiste mi svoje napady, navrhy ako by sa mohol volat :)

 Akosi sa mi nicoho dnes nechcelo.. neskutocne unavena, ale vtedy mam skoro vzdy tvoriveho ducha :D. Aj teraz sa mi chcelo kreslit, tak som sa posadila za pc.. presla hodina, druha, tretia.. a hla vysledok :D.
 Nakonec som sa pohrala z obrazkom v programe GIMP.

Nazov je uz najdeny, dakujem za navrhy :) - Cervena ciapocka (karkulka) na samote.

pastierka1


pastierka2


pastierka3