Báseň: Vďaka za život

31. října 2009 v 15:29 | Ja a nikto iný |  > Moje básne



Vďaka ti za boleť,

za zvlhnuté oči odmietajúce plač.

Za trpký úsmev duše,

za sen, ktorý je výchru oddán napospas.

Vďaka za daný údel pochabého otroka,

za normálnosť, aj nenormálnosť tohto života.

Vďaka ti tie za rany z blízska mierené,

v ktorých moje bytie je navyknuté a zmierené.



Vďaka aj za záblesky svetla,

keď tma my naplní srdce.

Lebo, aj keď dávno slnka teplo dáva,

ja pavučinu noci ešte odetú mám srdce.



V smútku hľadám na oblohe aspoň tieň hviezd,

keď ľudská zášť a zloba znova na mňa pohľad vkladá.

Keď v smútku a v beznádeji chce ma v diaľ uniesť,

vtedy každá rada je príliž drahá.



Smrť sleduje všetko tiško neďaleko,

ľubezné slová šepta do uší.

Roztočí niť osudu netrpezlivo

a čaká, či niekto to vytuśí.

Sklopím náhle zrak, zapchávam si uši.

Z novým nadýchom sa snažím presvedčiť,

že všetko nejaký význam mať musí.

Snáď prídem raz tam, kde stojí biely krehký duše most.

Zas začínam ďakovať, nie vlastne prosiť o milosť.

Napriek nestálosti vlastnej dôvery,

prosím o lásku,

povesť pre ktorú v srdci skoro niet viery.




A však svet sa my náhle mení na chabú otásku,

prečo bábka vždy výsi na svojom povrázku.

Sloboda človeka sa nachádza v temnom znamení

a ani po upornom boji sa to nezmení.



Putá celého sveta utiahnuté sú na doraz.

A predsa nás nutia veriť, a my radi veríme v ten odkaz.

Kráti sa nám už ten čas, keď drak slobody vykrváca

veď slobody krídla už dávno mu odťala ruka kata.



Zas padá ten ťažký dažď z neba

a mení sa stou slzou čo zo srdca ti vyviera.

Steká po tváry, ta tekutina veľmi vzácna,

ticho stoná a padá do sveta plameňa.



Pohľadom zastreným zablúdim na nebo,

kde hľadám aspoň malé hviezdy svetlo.

A života významu sa chytá matný tieň

Ešte stihne zaznieť jedno slovo,

tichým šeptom - ďakujem.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama