Báseň: Tma

28. října 2009 v 20:51 | Ja a nikto iný |  > Moje básne

Tma
-------------

Zúfalstvo obmýva jej vnútro,
smútok skrýva za úsmev.
V poslednom záchveve
sa ešte snaží sa pochopiť,
čo trhá jej krehký svet snov.
Prečo sa mení na črepiny
zabodavajuce sa hlbšie do duše.
Na tmavú prázdnotu,
a prečo je zrazu vzduch tak tažký.
Bez osviežujúceho vánku,
iba prudko naráža na mreže.
Svet usmieva sa maskov noci
a ona sedí tam sama, bez nádeje svetla.
Sama v tieni cely, v svojom smutnom zámku.
Hra je uz u konca, opona už padá.
Sú tu slová, ktoré nikdy neodznejú.
Dym bolesti na ktorom nikomu nespočinie zrak,
skor ako sa stihne rozplynut v tme casu.
Pýtaš sa prečo to vše a čo to znamena,
veď nebo je dnes tak jasne..
Pretože, kluč od srdca a ľudskosť sama
sa rozplynula z v čare toho dymu.
Nik sa uz nedozvie
čo sa stalo za horizontom.
A kto znás to vlastne chce vedieť?
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama