Troška vône vždy zostane na ruke, ktorá ružu podala.
(Čínske prislovie)

Balada: Emilien a Danilen

11. února 2012 v 20:19 | Lucerna |  > Moje básne
Posadte sa a zbystrite usi,
porozpravam vam pribeh
dvoch zamilovanych dusi

Zil raz jeden baron
a ten jedineho syna mal
Ten syn sa rad tulaval po kraji,
potajme ..
za spanilou panou chodieval

Bolo to dievcata s krasnou tvarou
a z cistou dusou anjela
Spolu sedavali pod murmi,
zrucaninami stareho kostola

Rozpravali sa o laske,
o zivote spolocnom
Boli by snad naveky stastny..
keby neprisiel nahly zlom

Otec jeho
mu vyhliadol inu nevestu
Povodom aj venom,
hodnu jeho miestu

Syn vsak neposluchol otca
a usiel z krasnou Danilen
Pod ruskom tmy utiekli z Erben

A vsak Baronovi muzi
ich na hraniciach kraja chytili
Mladeho pana v zamku
a mladuchu vo vezeni uveznili

Kratko na to Danilen
bola ako carodejnica sudena
Pomstichtivou krutostou barona,
mala byt ako stryga upalena

V osudny den nespravedlnosti
aj syna barona priviedli
Aby videl ako ho o jeho lasku
plamene navzdy okradli

Ked plamen pazravo
zacal z dreva ujedat,
on prebil sa davom
a k Danilen sa v plameni priputal

Stali tam v pevnom objati
Nic nezmohol krik otca
ani plac a ston matkyn

Plamene naveky
tych dvoch pohltili
A tym laske aj krutosti
pomnik postavili

Tak skoncila velka laska
Emiliena a Danilen
Preslo uz mnoho rokov..
okrem stlpa nik nepameta uz ten den

Na kamennom stlpe
stojacom pre spomienku,
si tento pribeh snad len
tie dve hrdlicky hrkutaju
Stlp tam stoji a sam spomina,
ked uz ludske mysle zabudaju

Neverite mi? To snad nie..
Tak hned do panstva Erben utekajte!
A vzhliadnite zrakom na ten skameneny stlp, tu mohylu..
odpoved vyrytu v mlcalivom kameni zapocujete


Ruža
Počet komentářů: 28
 

Další články